Ako to funguje?

Potom nasleduje ďalší bod programu – dieťa, už väčšie alebo dospelá bytosť, s hlavou plnou týchto neprávd (ani jedna z tých vecí nie je pravda, nikdy, toto je absolútny fakt, za ktorý som ochotná dať ruku do ohňa) zažíva vnútorné muky, pretože podvedomé programy mu predkladajú informácie o tom, aké je zlé, nehodné, nezaslúži si… a ono to tak samozrejme nechce, chce byť dobré a hodné a zaslúžiť si všetko, lenže programy nepustia. Toto sa nedeje na vedomej úrovni, takže tam to ani nehľadaj. Navonok sa to prejavuje tak, že každý má situácie, ktoré mu tieto programy aktivujú a potom sa spúšťa automatická reakcia, ktorá obsahuje negatívne emócie a následnú akciu zameranú voči sebe alebo voči „protivníkovi,“ ktorý situáciu vytvoril, ktorej cieľom je získať pre seba uistenie, že sme v poriadku.

Opíšem to na svojom príklade, tak to bude zrozumiteľnejšie, si myslím. Môj problém je ten, že som uverila napríklad tomu, že nie som dosť dobrá. Moje vnútro, vedomie, duša, čo ja viem, čo to je, ale odmieta túto „pravdu“ o mne prijať a tak robí všetko preto, aby si dokázalo, že to tak nie je. Spúšťaciu situáciu mám napríklad takú, že niekomu prednesiem výsledok môjho rozmýšľania a dotyčná bytosť sa na mňa pozrie, ako keby som sa s koňom zrazila a následne sa zatvári tak, že je jej jasné, že som podstúpila lobotómiu a ešte sa zjavne ani veľmi nevydarila 🙂 Nato moje podvedomie aktivuje program: „vidíš, si úplne na prd, nevieš ani základné veci premyslieť tak, aby to malo hlavu a pätu, mala by si ísť na tú lobotómiu, aspoň by si už svet neobťažovala týmito výplodmi chorej gebule“ a ja sa okamžite cítim zle. (Toto je na podvedomej úrovni a nie som si toho vedomá, keď sa to deje. Vedome sa iba zrazu cítim zle, pretože mám pocit, že má o mne niekto zlú mienku.) Do toho sa hneď ozve vedomie a povie, že to predsa nemôže byť pravda, veď nie som až taká blbá, čo tiež prebehne v hlbinách môjho podvedomia a navonok začnem s dotyčnou osobou bojovať boj, ktorého výsledkom má byť uznanie, že som to premyslela dobre, že mám pravdu a to všetko má viesť k tomu, že získam pre seba informáciu, že som dosť dobrá. Poznáš? Asi áno 🙂 No a keby som mala sebavedomie, tak by táto situácia prebehla tak, že po zistení, že si druhá strana o mne myslí, že mám vyčistenú hlavu, by som necítila nič, lebo názor druhej osoby na mňa by nemal vplyv na môj sebaobraz a tak by som iba povedala: „ok“ a tým by bola celá záležitosť uzavretá.

Toto je však pomerne neškodná záležitosť, prejavy nesebavedomia môžu byť ďalekosiahle a nevratné a ja som presvedčená o tom, že všetko zlé, čo si ľudia sami sebe a navzájom robia počnúc súdením, ohováraním, podvádzaním, všetkými druhmi závislostí, sebadeštrukciou, až po fyzické a psychické násilie, týranie a vraždy je prejavom neprítomnosti sebavedomia.

Hlavný prúser, ktorý z toho celého vyplýva je ten, že tieto negatívne informácie vytvárajú môj vzťah ku mne. Teda v kritickom veku (od narodenia do neviem kedy presne, ale typujem že po osemnástke sme už komplet zmagorení), teraz už nie, teraz sa už iba spúšťa autopilot 🙂 Keď sa nepovažujem za hodnú lásky, tak ju proste voči sebe necítim. A to je stav, ktorý je zhubný pre každú živú bytosť. Originálne sme naprogramovaní tak, aby sme sa bezpodmienečne ľúbili. A ten vnútorný súboj existuje preto, aby sme sa do tohto stavu zas vrátili a keďže nám v tom bránia tie podvedomé programy, presvedčenia, tak sa snažíme získať všetky tieto veci zvonka. Takže robíme veci preto, aby nám ostatní dali lásku, aby nám dali pocit, že sme v poriadku, dosť dobrí, atď. A robíme to dvomi spôsobmi – pri takzvanom nízkom sebavedomí, alebo podriaďovaní sa, sa snažíme vyhovieť druhým za každú cenu s cieľom získať od nich informáciu o tom, akí sme fasa a pri takzvanom vysokom sebavedomí, čiže nadraďovaní sa, získavame tieto informácie cez seba tým, že ponižujeme (priamo, alebo len v hlave) ostatných a seba tým uisťujeme o tom, že sme lepší, ako oni, alebo si na druhých veci vynucujeme a potom sa snažíme uveriť tomu, že keď niekoho donútime napríklad prejaviť nám lásku, tak sme hodní lásky. Veď predsa nám ju prejavili… Hlúpe? Och, áno 🙂 Ale takto to žiaľ funguje a nemá na to vplyv výška intelektu, náboženstvo, ani konkrétne podoby informácií, ktoré dostaneme.

Čítam ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prieskum

Ako sa prejavuje tvoje nesebavedomie?

Ukáž výsledky

Loading ... Loading ...
Najnovšie komentáre